Môj dáždnik... nik... nik... nik...

Dnes je dosť dážďivý, tak som išiel peso so svoijím dáždnikom. Prosím te, nesmiate sa keď to poviem, ale veľmi sa mi páči môj dáždnik. ))

Dovoľte mi, aby to som opísať: platno je indigo, a strieborné vnútri. Neviem, či to mohlo byť používané odrážať fotografického blesku. Je v dobrom stave, pretože sa som o to postarám dobre. Niekoľkokrát som sa oprávil niť, ktorá drží rozpery platno. Kúpil som ho v Kórei.

Bol som behom leta v Suwon, staré opevnené mesto v Kórei. Veľmi pôsobivé. Potom začalo pršať... samozrejme som vedel, že Kórejci nenávidia dážď, ale ten deň som zistil, koľko presne. Bolo to, akoby sa Boh rozhodol zhodiť oceánu na nás (s niektorými traktormi).

Myslel som, ,,Fajn, to bude skončiť desáť minút" a čakal som vo verejnej toalety. O hodinu neskôr, ešte neskončil. Vidiel som, že je turistická kancelária v okolí. Šprintoval som desať metrov k dverám a bol úplný mokrý.

,,Mate dáždniky??" sa spytal som predavača. Áno, za päťtisíc wonov (o niečo viac ako tri eura).

Nasledovať to, bol som šťastný, a som pokračoval v prieskume a fotografovanie. Bohužial, zakaždým, keď som si fotku sám pred niečím, mohol som vidieť iba dáždnik na fotografii.