Pretože v slovenčine, ako aj v iných slovánskych jazykoch, neexistuje súslednosť časov, na rozdiel od angličtiny (a, napríklad, španielčiny). V angličtine táto súslednosť času je celkom automatická a čas vo vedľajšej vete zaleží na čase v hlavnej vete. V slovenčine sa dá použivať akýkoľvek čas aj v hlavnej, aj vo vedľajšej vete, zaleži to len na zmysle. Vo vetách "Pomyslela som si, že je to celkom dobrý nápad" a "Pomyslela som si, že bol to celkom dobrý nápad" nie je takmer žiadny rozdiel. Druhá veta je, najskôr, o nejakej situácie z minulosti, ale sa to dá použivať aj o pritomnosti. Tento priklad s nápadom nie je náročný :) Iny priklad: Richard povedal, že Jozef príjde neskôr. Richard povedal, že Jozef je na ceste. Richard povedal, že Jozef príšiel. Ak zmenime čas v hlavnej vete, čas vo vedľajšej bude ten istý: Richard vraví, že Jozef príšiel (prijde). Jozef zajtra povie synovi, že ježibaby neexistujú a nikdy neexistovali. Škrátka, aký zmysel chceš povedať, taký čas musiš použivať, zaleži len na tom. Skús si pozrieť http://www.psabuba.sk/files/file/SOT.pdf Je to pravidla pre Slovákov, ktori sa učia po anglicky, avšak, možno, najdeš tam niečo použiteľné kvoli tejto otázke.

Ale malý rozdiel tam podľa mňa predsa je: Pomyslela som si, že je to celkom dobrý nápad. - keď si to pomyslela, tak ten nápad bol aktuálny, niekto jej ho napríklad práve povedal alebo ho vymyslele Pomyslela som si, že bol to celkom dobrý nápad - keď si to pomyslela, nápad už nebol aktuálny, teda nebol už dobrý alebo bol starý.